Choď na obsah Choď na menu
 

HISTÓRIA

 
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1350, kedy ju nachádzame pod názvom Bozyta. Patrí medzi najstaršie obce v okrese Lučenec. Bozyta - pusta sa predtým nazývala Svätá Alžbeta.
     V rukopise z roku 1870 o obciach Novohradu o pustatine Bozita bolo napísané: "Na peknom mieste medzi Pršou, Šávoľom a Nitrou pekne (úhľadne) usporiadaná pustatina patriaca zemepánom Koháry - Cobrug. Má dobrú úrodnú pôdu, ktorá dáva dobrú úrodu repky a pšenice, má tiež dobré lúky. Zoraďuje sa medzi najusporiadanejšie gazdovstvá Novohradskej župy. Dobré výsledky dosahuje pri chove oviec.
     Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie patrila obec Prša s pustatinou Bozita do Československej republiky, župy Novohradskej.
     V roku 1925 v rámci prvej pozemkovej reformy bol Kanceláriou Légií pri Ministerstve národnej obrany ČSR majetok Coburga v katastrálnom území Prša a Veľké Dravce rozdelený na 32 podielov s výmerou 4,2047 - 29,8018 ha, ktoré sa pridelili kolonistom - legionárom z radov mužstva a poddôstojníkov a na 5 úbytkových statkov s výmerou od 94,2058 - 195,0777 ha, ktoré dostali kolonisti - legionári v hodnosti dôstojníka.
     V roku 1925 sa prikročilo k výstavbe kolónie. Popri stavbách Coburga sa vybudovalo celkom 13 poľnohospodárskych usadlostí, v ktorej bol byt, maštaľ a samostatná stodola. Budovala sa úplne nová osada - Nový Sad, kde bolo postavených 16 hospodárskych usadlostí. Všetky novostavby nesú pečať českých krajov, čím obec dostáva svoj ráz . Coburgove majery boli aj na osadách Filipszálás a Dóra.
     Krajský národný výbor v Banskej Bystrici na zasadnutí 14. decembra 1956 uznesením číslo 25/56 - KNV uzniesol podľa §-u 4 ods. 2 zákona číslo 13/1954 Zb. o národných výboroch odlúčiť osady Buzica, Nový Sad, Séplak, Ipeľka a Dóra od doterajšej materskej obce Prša v okrese Fiľakovo, pričleniť uvedené osady ku katastru novovytvorenej obce Buzitka, okres Lučenec. Podľa §-u 1 zák. č. 266/1920 Zb. rozhodnutím č. NV/1-1715/57 zo dňa 22. januára 1957 určil Poverník vnútra novovzniknutej obci úradný názov
B U Z I T K A
     Deň právnej účinnosti tejto zmeny určil Krajský národný výbor v Banskej Bystrici podľa zákona č. 13/1945 Zb. na 1. január 1957.
     Heraldická komisia SR v roku 2000 schválila erb obce v podobe päťlistá ratolesť striedavých dubových listov - v červenom štíte zo strieborného srdca vyrastajúca päťlistá zlatá ratolesť.
     Erb obce Buzitka je zapísaný v heralgickom registri SR pod signatúrou B-79/96.